Nie je to po prvý krát, keď sa sprísnili požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Predpisy sa tak ako v iných krajinách Európskej únie sprísňujú od roku 2013. Tento rok sú však zmeny výraznejšie. Stavať by sme mali ultranízkoenergetické domy. To znamená, že musia mať približne dvakrát lepšiu energetickú hospodárnosť ako doteraz. Pri výstavbe teda už nebude stačiť hrubšia izolácia a lepšie okná. Stavať máme kvalitnejšie, premyslenejšie a nákladnejšie. Je za tým snaha šetriť životné prostredie.
Predpisy hovoria, že domy, pri ktorých sa začne stavebné povolenie vybavovať v tomto roku, musia mať na energetickom certifikáte triedu A1. Nie je to však až tak jednoduché. Pre splnenie požiadaviek na predpísanú energetickú hospodárnosť budovy treba dožrať rôzne predpísané hodnoty, a to nielen podľa vyhlášky, ale aj podľa tepelnotechnickej normy.
A tu sa začínajú ťažkosti - architektov, projektantov a samozrejme tých čo stavajú. Zaoberať sa treba nielen kvalitou materiálov, ale ja tvarom, vnútornou dispozíciou a modernými technológiami.
Odborníci totiž upozorňujú, že pri malých objektoch, ako napríklad rodinný dom, je pri určitých tvaroch domu komplikované dodržať všetky predpísané veličiny. V praxi sa to podľa Ľubice Šimkovicovej z Inštitútu pre energetické pasívne domy veľmi zjednodušene povedané podarí napríklad pri bungalove s obdĺžnikovým pôdorysom a minimom výklenkov, ak sa požije vetranie s rekuperáciou tepla ( zariadenie na vetranie s minimálnym únikom tepla ) a stavebné materiály s veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami.
Obídu sa teda nové stavby napríklad bez tepelných čerpadiel či rekuperácie a okien s trojsklami ?
Stručné odpoveď je že nie, hovorí Šimkovicová. Napríklad čo sa týka zdroja tepla, splnenie požadovanej hodnoty takzvanej primárnej energie môže vyriešiť teplené čerpadlo.
Prvým predpokladom na to, aby stavebník dosiahol požadovanú energetickú triedu A1, je zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie tak, že sa vylepšia vlastnosti energetickej obálky budovy, vysvetľuje Šimkovicová. To znamená obvodových múrov, strechy, podlahy,ktorá sa dotýka terénu, ako aj okenných rámov a zasklenia.
Dôležité je tiež, aby stavba mala čo najmenej miest, cez ktoré uniká teplo. Treba sa tiež zamyslieť nad vnútornou dispozíciou. Nejde len o to, aby budúcim bývajúcim vyhovovali veľkosti izieb či napríklad poloha spálne voči kuchyni, ako to najčastejšie vnímame v súčastnosti. Skôr ide o premyslené riešenie s oddelenými vykurovanými a nevykurovanými priestormi či umiestnenie rozvodov.
A kedže ide o energeticky veľmi úsporné domy, dôležitá je tiež vzduchotesnosť konštrukcie.
Podľa nastavených hodnôt tiež platí - čím komplikovanejší tvar dom, tým horšie parametre bude dosahovať. Najvýhodnejšie bude teda stavať domy v tvare kocky.
Čo sa týka cien, čerstvé skúsenosti ukazujú, že oproti doterajšej výstavbe budú naše nové rodinné domy vo všeobecnosti drahšie o zhruba desať až dvadsať percent. Avšak zároveň budú mať veľmi nízke náklady na prevádzku. A tiež takéto nové domy budú mať významne vyššiu kvalitu vnútorného prostredia. A tá sa podľa odborníkov dá len ťažko vyčísliť v eurách.
Určitou pomocou môže byť vývoj na trhu. Napríklad okná s izolačnými trojsklami, poukazuje Šimkovicová.
Na otázku, čo robí štát a ministerstvo pre to, aby napríklad individuálni stavebníci na takúto výstavbu mali, tlačový odbor ministerstva dopravy a výstavby priamo neodpovedá.
Určitou pomôckou môžu byť napríklad poukážky na zelené zdroje. Samozrejme, ak žiadateľ splní viaceré podmienky.
Zdroj: www.sme.sk